Žltý či zelený soplík u dieťaťa? Antibiotiká nie sú vždy potrebné. Poďme si o tom povedať viac.

Žltý či zelený soplík u dieťaťa?  Antibiotiká nie sú vždy potrebné. Poďme si o tom povedať viac.

Obdobie chorôb je tu, možno už aj vy ste doma s chorými dieťatkom? Nie vždy je ale potrebné navštíviť lekára – žlté a zelené soplíky a kašeľ k tomu nemusia hneď znamenať bakteriálnu infekciu a vyžadovať antibiotiká. Hlieny v dýchacích cestách sú prirodzené a úplne bežné. Majú dokonca svoju špecifickú úlohu – chrániť sliznicu nosa pred vysychaním a tiež pred nečistotami, škodlivými a dráždivými látkami či vírusmi a baktériami. Problém nastane vtedy, keď sa hlienov začne tvoriť viac a zmení sa ich konzistencia. Najčastejšie sa tak stane práve v prípade zápalu alebo infekčnej nádchy. Na jednej strane stojí imunitný systém detí, ktorý sa pomaly buduje a posilňuje. Na druhej strane do určitej miery súvisí aj s anatomickými pomermi v nose a tiež nedostatočnými hygienickými návykmi. Zabudnúť by sme nemali ani na to, že počas jesenných a jarných mesiacov majú vírusy zvýšenú aktivitu. Poďme si povedať ako hlieny liečiť a na čo dbať.

Čo je nádcha?

Nádcha nie je len hlien v nose, ale zápal nosohltanu – teda hlien tvorí celá sliznica nosa, prínosových dutín a hltanu. Príznakmi sú neustála tvorba hlienov (predných, zadných), plný, upchatý nos, slzenie, kýchanie, sťažené dýchanie (spôsobené zdurenými sliznicami).

Pridružiť sa môžu znížená citlivosť nosa, zvýšená teplota (do 38°C, únava, boľavé, začervenané hrdlo) a samozrejme nútenie ku kašľu a kašeľ, čo sú hlieny stekajúce do nosohltanu – vtedy sa ozývajú dolné časti dýchacích ciest a snažia sa hlien dostať preč kašľom (čiže ide o obranný mechanizmus tela).

So soplíkmi sa nechodí k lekárovi/lekárke

Už prvé takéto príznaky znamenajú, že dieťa nepatrí do kolektívu, malo by ostať doma v posteli. Podľa lekárov a lekárok akútne infekčné nádchy (rinitídy) patria k najčastejším ochoreniam detského veku a pri nekomplikovanom priebehu netreba hneď navštíviť ambulanciu.

U detí sú sople bežné, je to ochrana dýchacích ciest. Žlté, či zelené sople neznamenajú, že ide o bakteriálnu infekciu. Je to normálny priebeh infekcie v nose, kde spočiatku je výtok objemnejší, riedky, vodnatý či biely a postupne sa môže zahusťovať a zafarbovať do rôznych žltozelených odtieňov. Okrem akútnych sú rovnako časté aj alergické nádchy.

Keď sa vodnatý hlien zmení na hustý biely, žltý či zelený

Ako mamám vám istotne v hlave blikne kontrolka, keď sa sekrécia nosa zmení z vodnatého, číreho (klasický začiatok nádchy) na hustý biely, potom žltý až zelený soplík (s celkom slušnou „vírusovou náložou“). Správne myslíte, že ide o infekciu nošteka, nesprávne – ak ste presvedčení, že dieťa hneď potrebuje lieky, najlepšie antibiotiká. Ide o jeden z najviac rozšírených medicínskych mýtov.

Opakované využívanie antibiotík (navyše v mnohých prípadoch bezdôvodné – nie každá nádcha si vyžaduje antibiotické kvapky do nosa) totiž vyvoláva rezistenciu na antibiotickú liečbu, ale tiež zaťažuje organizmus, čo v konečnom dôsledku deťom škodí.

Vyššie spomínané žltozelené odtiene nemusia hneď znamenať rozšírenie baktérií. "Znamená to aktivitu bielych krviniek, ktoré bojujú v slizniciach. Umierajú v boji za zdravie a sfarbujú hlien do žltozelena. Najčastejšie bývajú infekčné nádchy spôsobené vírusmi – rinovírusmi, adenovírusmi, enterovírusmi, vírusmi chrípky a parachrípky.

Horné dýchacie cesty sú ihriskom pre vírusy, nie baktérie. Iba 0.5 až 2 % akútnych rinosinusitíd (zápalov nosovej dutiny a prínosových dutín) má bakteriálny pôvod a až vtedy vyžadujú antibiotickú liečbu.

Šetrime si preto antibiotiká na ochorenia, kde význam naozaj majú. Z dôvodu neindikovaného nasadzovania antibiotík a ich nesprávneho užívania pozorujeme celosvetovo nárast výskytu odolných baktérii, ktoré nereagujú na liečbu dostupnými antibiotikami.

 

Čo biely hlien alebo s prímesou krvi?

Dieťaťu z nosa môže počas choroby vytekať aj hustý biely hlien, ktorého príčinou je najčastejšie fakt, že je nosová dutina preplnená, tkanivá opuchnuté, čo spomaľuje priechod hlienu cez dýchacie cesty, zahusťuje sa a spôsobuje toto biele sfarbenie. Biele sfarbenie soplíkov sa u detí často spája s vyššou konzumáciou mlieka a výrobkov z neho a problémami s dutinami. Okrem toho môže byť aj príznakom vírusovej bronchitídy, čiže zápalu priedušiek. Vezmite dieťa k lekárovi, ak okrem soplíka spozorujete aj príznaky ako:

  • kašeľ,

  • horúčku,

  • bolesť hrdla, priedušiek,

  • bolesť hlavy,

  • únavu, slabosť,

  • rýchle zadýchanie sa.

Ani hlieny s prímesou krvi nemusia byť vždy príčinou vašich obáv a zlého spánku. Ak dieťa veľmi často smrká, alebo sa škriabe v nošteku v dôsledku choroby, svrbenia, šteklenia, sliznica v nose býva podráždenejšia, tkanivá v nosových priechodoch môžu byť vysušenejšie.

Keďže je v nozdrách veľa kapilár, niektoré môžu prasknúť a na svete je hlien s krvou – teda sfarbený doružova alebo červena. Príznakom vážnej infekcie by mohlo byť naopak nadmerné krvácanie. Vtedy kontaktujte lekára či lekárku.

Na škôlku radšej zabudnite – dieťa má mať pokojný režim

Aj keď vaše dieťa neberie antibiotiká a má „len“ nádchu, do kolektívu nepatrí, teda ani do školy či škôlky. Potrebuje sa preliečiť, čo je súčasť upevňovania si zdravia.

Najviac infekčné sú prvé dni, vtedy sú sople riedke, vodnaté, priesvitné, alebo biele. Až po pár dňoch sú žlté až zelené. Infekčnosť je síce nižšia, ale to neznamená, že žiadna nie je, čiže dieťa môže stále jednoducho niekoho nakaziť.

Ako teda liečiť soplíky bez lekára/lekárky?

Nekomplikovaná nádcha odoznie v priebehu 7-10 dní, v prípade pridruženého kašľa môže dieťa vykašliavať aj ďalšie dni (liečba cca 2 týždne). Čo teda ako rodičia môžete pri nádche dieťaťa urobiť?

  1. Zvýšený príjem tekutín – odporúčaný denný príjem tekutín si viete vypočítať podľa hmotnosti dieťaťa, pri zvýšenej teplote treba príjem navýšiť. Ak dieťaťu nechutí, hlavne nech pije – ak chutí, zvoľte ľahko stráviteľnú stravu s dostatkom vitamínov (zvýšte príjem vitamínu C). Piť môže aj bylinné čaje – šípkový, lipový, bazový, medovkový, fenyklový, harmančekový.
  2. Kľudový režim – žiadna škola, škôlka, treba obmedziť fyzické aktivity na čo najnižšiu mieru. Ideálne je, keď dieťa uložíte do postele, to znamená žiadna fyzická a športová aktivita, ktoré môžu komplikovať priebeh virózy.

  3. Smrkajte, naučte deti smrkať čo najskôr - ak dieťa ešte nevie smrkať, je potrebné hlienyšetrne odsávať – nielen z prednej časti nosa (najviac hlienov býva v zadnej časti nosovej dutiny). Hlien pred odsávaním môžete zriediť prestriekaním nosa soľným roztokom. Smrkanie spomíname hneď medzi prvé možnosti, pretože je súčasťou – základom hygieny nosa a prevencie kašľa z nádchy (či rozšírenia infekcie). Nesmrkať ústami, ale vždy zapchať prstom jednu nosnú dierku a vyfúkať druhú časť nosovej dutiny a naopak. Nie smrkať oboma dierkami naraz.
  4. Dekongestíva – vo forme sprejov alebo kvapiek, ktoré poskytujú krátkodobú úľavu v prípade upchatého nosa, používať triezvo (3-4 x denne podľa prípravku), nie dlhšie ako 5-7 dní u dospelých a 3-5 dní u detí, inak sa môže rozvinúť návyk, teda sa zvyšuje riziko rozvoja medikamentóznej nádchy.Mierny účinok na odpuchnutie slizníc a uvoľnenie upchatého nosa majú aj hypertonické nosové spreje. Spreje a kvapky do nosa však používajte až po vyčistení nošteka a odstránení hlienov.  Ak túto možnosť nechcete využiť, skúste výplachy nosa konvičkou alebo klasické dobré spreje s obsahom morskej vody – napr.        vincentku (prípadne pridajte štipku sódy bikarbóny) – tieto používajte aj ako prevenciu v období, keď je dieťa zdravé, napr. po príchode   zo škôlky, školy krúžkov. Ak má nádchu – hneď po zobudení a večer pred spánkom.
  5. Výplachy nosa soľnými roztokmi – konvička je kamarát, a to nielen počas sopľavých dní. Ak má dieťa sliznicu veľmi opuchnutú, pred výplachom podajte sprej s dekongestívom - nevyrábajte soľný roztok len tak od oka, dodržte pomer vody a soli v návodoch. Počas nádchy vyplachujeme 2-3x denne (prípadne menej – individuálne v závislosti od vášho dieťaťa).
  6. Nie je nutné zrážať teplotu pod 38 stupňov. Pokiaľ sa ale dieťa sťažuje na bolesť hlavy, alebo ucha, lieky samozrejme podajte – s paracetamolom alebo ibuprofenom.
  7. Aby dieťatku v noci hlieny nezatekali, zvýšte polohu hlavičky – pridajte mu vankúš, podložte hlavu.
  8. V miestnosti, kde dieťa trávi čas alebo spí, zvlhčujte vzduch. Na uľahčenie vykašliavania slúžia aj rôzne masti, ktoré natierate na hrudník. Dieťa môže kloktať slanú vodu, ak ho škriabe v krku, môže sa naparovať.

Kedy radšej vyhľadať lekára či lekárku

Zasoplené prechladnuté dieťatko môžete preliečiť doma. Svoju pozornosť ale zbystrite a lekára či lekárku kontaktujte, prípadne ihneď navštívte v prípade týchto príznakov:

  • ak príznaky dieťatka (hnisavé hlieny...) trvajú dlhšie ako 5 dní a nezlepšujú sa, ale naopak zhoršujú

  • ak má drobec sklenené oči, je malátny, apatický, slabý a nastúpi teplota v trvaní viac než 2-3 dni

  • ak sa pridá kašeľ štekavý, dieťa je dušné, na hrudníku mu počujete pomaly orchester, bolí ho tu, má ťažkosti s dýchaním

  • ak ho bolí hlavička a nádcha netečie a netečie, dieťa sa sťažuje na zaľahnuté či bolesti v ušiach, objaví sa mu v uškách výtok, je plačlivé

  • ak odmieta jesť a piť, zbadáte, že je dehydrované

Dieťa by nemalo ísť do kolektívu ani HNEĎ po vyliečení

 

Aj iní lekári a lekárky na FB stránkach svojich ambulancií upozorňujú, že deti nielen na začiatku nekomplikovaného ochorenia, ale ani na jeho konci, keď už príznaky pomaly odoznievajú, ale ešte ich badáte a počujete, do kolektívu nepatria.

A už vôbec nie na večierky, spoločenské akcie, či do nákupných centier, na krúžky, šport. Dieťa jednoducho treba „dôsledne doliečiť, dopriať organizmu dieťaťa čas na rekonvalescenciu – zotavenie“.

Čo je ale najdôležitejšie: pri každom jednom infekte sa narúša povrch slizníc dýchacích ciest dieťatka. Tie sa rekonštruujú dlhodobo v rámci hojenia sliznice, pričom táto vytvára ochranný hlien, budujú sa nové cílie/drobné „vlásky“, ktoré sú zodpovedné za pohyb hlienu von z dýchacích ciest a ten núti dieťa kašľať. Preto deti doslovne po infekte dokašliavajú, hoci dieťa je už vyliečené.

99% infektov u detí je spôsobených vírusmi, nie sú potrebné antibiotiká. To len náš urýchlený spôsob života nás núti po nich siahať, lebo treba ísť do práce, školy.

Aj v čase vysokej chorobnosti môžete pomôcť svojej rodine, ale aj preplneným ambulanciám, ak sa budete vyhýbať hromadným akciám. Pediatra či pediatričku kontaktujte, keď máte vážne obavy o dieťa pre zhoršujúci sa zdravotný stav, pri miernejších príznakoch, ak sa nezlepšujú po 7-10 dňoch.

Aké ďalšie typy nádchy poznáme?  

Alergická nádcha: býva sezónna alebo perzistentná - celoročná. Ide o najčastejšie chronické alergické ochorenie u detí. Ak totiž príznaky nádchy u vášho dieťaťa pretrvávajú dlhšie ako 2 týždne, lekári či lekárky začnú uvažovať nad inými príčinami neý vírusová či bakteriálna infekcia. Príznakmi alergickej nádchy bývajú kýchanie, svrbenie nosa, nosná sekrécia – zvyčajne vodnatá, upchatý nos, hlasné nosné dýchanie, dráždenie, pokašliavanie, chrápanie, zvýšená únava. Diagnóza býva potvrdená alergologickým vyšetrením.

Iritačná nádcha: spojená s iritačným faktorom – u pracujúcich dospelých s pracovným prostredím, u detí so školským prostredím – zvyčajne je to ale ešte špecifickejšie, napr. nádcha vyvolaná prácou so zvieratami, s drevom, pri športe...

Zdroj:

https://najmama.aktuality.sk/clanok/TZ3hzk3/zlty-ci-zeleny-soplik-u-dietata-ako-ho-liecit-antibiotika-nie-su-vzdy-potrebne 

https://etabletka.sk/rady/sople-u-deti-co-vam-prezradi-ich-farba/ 

https://ahojmama.pravda.sk/clanky/potrebuje-dieta-na-zlty-ci-zeleny-soplik-vz/16585-clanok.html